Židia na Slovensku a vo svete

Kľúčové slová a ich význam:
Židia - sú národom pochádzajúcim z Blízkeho východu. Synonymami tohto slova sú izraeliti alebo hebrejci Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria Židia aj skupinu náboženskú. Význávajú náboženstvo nazývané judaizmus. 
Rabín - Rabín alebo rabbi je duchovný judaizmu, čiže židovského náboženstva. Je hlavou židovskej obce. Vedie modlitbu v synagóge. Funkcia rabína je čestná, zvyčajne máva aj iné zamestnanie-tradične učiteľ, právnik a podobne.
Synagóga - Synagóga  je objekt určený na konanie židovských náboženských zhromaždení a náboženského vyučovania. Zhromaždenie zahŕňa spev, modlitby, čítanie a výklad Písma. Na rozdiel od kresťanského kostola nejde o vysvätený priestor, preto synagógou môže byť hociktorá budova, ak spĺňa isté požiadavky. 
Cintorín - Židovský cintorín je cintorín, ktorý je určený na pochovávanie židov. V hebrejčine sa stretávame s názvom bejt kevarot a bejt olmin. Židovský cintorín je úzko spätý s vierou, že človek bol stvorený k obrazu Božiemu a že bude vzkriesený, a preto telo zosnulého „ukrývajú“ v bielom plátne do zeme. Územie cintorína je považované za posvätné miesto, existuje preto mnoho rôznych predpisov, ktoré sa majú na židovskom cintoríne dodržiavať.
Holokaust - Holokaust je označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami.
(zdroj: sk.wikipedia.org)
 
Územie dnešného Slovenska patrilo od jedenásteho storočia, až do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie po prvej svetovej vojne, severnej časti Uhorského kráľovstva. Potom sa stalo súčasťou Československa až do rozdelenia štátu v roku 1993, okrem obdobia druhej svetovej vojny, keď bolo Slovensko satelitom nacistického Nemecka. Prosperujúca židovská komunita spred vojny bola zničená holokaustom a totalitným režimom počas komunizmu. Dnes sa židovská komunita na Slovensku snaží o obnovenie svojho komunitného života a zachovanie pamiatok, ktorým hrozí zničenie. 
 
V priebehu 19. storočia došlo vďaka Tolerančnému patentu Jozefa II. z roku 1793 do veľkej miery k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia židovského obyvateľstva. Bratislava sa pod vedením slávneho rabína Moše Schreibera, známeho aj pod menom Chatam Sofer (1762-1839), stala sídlom uhorskej židovskej ortodoxie. Schreiber bol rabínom v Bratislave od roku 1806 a viedol obec až do svojej smrti. Založil vplyvnú bratislavskú ješivu a viedol boj tradicionalistov proti rýchlo sa rozširujúcej religióznej reforme. Mnohé židovské obce v severnom Uhorsku sa definovali ako ortodoxné, aj keď existovali aj dôležité neologické komunity, napríklad v Bratislave a Košiciach.
(obrázok: Chatam Sofer, tip pre viac informácií: www.chatamsofer.sk/)
Prvýkrát sa slovenské židovstvo identifikovalo po prvej svetovej vojne v rámci novej orientácie židovskej populácie v rámci mladého československého štátu. Aj keď Československo mohlo byť ideálnym prostredím pre židov v kontexte strednej Európy medzi dvoma vojnami, prechod medzi dvoma režimami skomplikoval šok z rozpadu monarchie a ničenie židovského majetku, ktoré ho sprevádzalo. Vláda podporovala zavedenie židovskej národnosti ako koncepcie príslušnosti k národu, ktorú väčšina židov prijala. 
 
Po skončení vojny žilo na Slovensku v obnovenom Československu asi 30 000 židov. Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 tisíce z nich emigrovali do novo vzniknutého Izraela, do Spojených štátov, Kanady, Austrálie a do iných krajín. Prekážky, ktoré kládol režim zmarili snahy oživiť židovský komunitný život a aktivity. Židia skrývali svoje židovstvo, vytvorili si nové životy a dodržiavali oficiálnu mlčanlivosť v otázkach židovských dejín a holokaustu. Dnes žije na Slovensku okolo 3000 židov. 
(zdroj článku: www.slovak-jewish-heritage.org)