Židovský cintorín pod Šibeničným vrchom

Väčšina židovských náboženských obcí mala svoj vlastný cintorín. Keďže židia nepredstavovali vždy vítanú minoritu, cintoríny boli umiestňované vo väčšej vzdialenosti od mesta či obce. Ich základnou myšlienkou bolo poskytnúť nebožtíkovi pokoj na večné časy. Hroby boli vnímané ako súčasť krajiny, cintorín ich mal chrániť pred vstupom nepovolaných, preto boli často ohradené múrom a uzavretou bránou. Okrem kosenia trávy, opilovania stromov a kríkov, všetko čo na hrobových miestach vyrástlo, bolo "majetkom mŕtvych". Ťažké obdobie spravovania cintorínov nastalo po roku 1945, kedy v dôsledku zániku náboženskej obce cintoríny nemali správcu, boli pustošené vandalmi, náhrobníky boli rozkrádané ako stavebný materiál, mizli kovové ohradenia hrobových miest aj brány... Mnohé cintoríny zmizli bez stopy, ako celok. 

Svätokrížsky (alebo dnes už žiarsky) židovský cintorín sa od ostatných veľmi nelíši. Leží v izolovanej polohe, v lokalite od obce značne vzdialenej a ťažko prístupnej. Jeho izolovanosť od obývaného priestoru je dodnes zjavná. Dodnes sú nevyjasnené majetkové pomery - vlastníctvo pozemku pod cintorínom. Je možné, že vymedzenú plochu dalo k dispozícii banskobystrické biskupstvo, pozemok mohol patriť rodine Kleinovcov a Weilovcov (rodinám zakladajúcim Židovskú náboženskú obec vo Sv. Kríži nad Hronom, boli evidované ako vlastníci pôdy), ale aj po dlšom pátraní na Katastrálnom úrade v Žiari nad Hronom a v Štátnom okresnom archíve (pobočka v Kremnici) boli negatívne. K pozemku nie sú žiadne zmienky a figuruje sa ako les. 

(viď. obrázok: Pôvodný stav židovského cintorína)

Na cintoríne sa nenachádzajú žiadne zrejmé stopy po pravidelnejšej úprave, chodníkoch ani po ohradení z pevného materiálu. Preto sa domnievame, že cintorín je časťou nejakého pôvodne väčšieho celku. Neznáma ostáva aj poloha brány, pri ktorej sa v tesnej blízkosti mohol nachádzať objekt ciduk hadin - alebo niečo ako židovský dom smútku. Podľa spomienok pamätníkov zrejme šlo o nenáročnú drevenú stavbu napojenú na vstup na pohrebisko a ohradný múr. Pamätníci taktiež opisujú ohradenie cintorína dreveným alebo kovovým plotom a zo severozápadnej strany (orientovanej na obec Lutila) na cintorín viedla veľmi pekná železná brána.